Modelovanie s hlinou v portrétnom sochárstve predstavuje iba jednu časť celého procesu. Predchádza mu dôkladné štúdium osobnosti, hľadanie charakteru, vizualizácie, návrhy a kompozičné riešenia, ktoré zahŕňajú aj umiestnenie diela v priestore.
Vytvorenie busty nie je len mechanickým kopírovaním tváre. Dnes existujú 3D skenery a tlačiarne, ktoré dokážu presne napodobniť ľudskú podobu. Napriek tomu modelovanie portrétu z hliny nie je o dokonalom napodobnení, ale o interpretácii. Kópia reálnej tváre v jednofarebnom materiáli môže pôsobiť plocho a často stráca svoj charakter. Sochár – či už pracuje s digitálnymi nástrojmi alebo tradičnými postupmi – dokáže zvýrazniť alebo potlačiť určité črty tváre až o jednu pätinu. Práve tieto úpravy paradoxne vytvárajú väčší pocit reálnosti než presná mechanická kópia. V tomto bode sa remeslo mení na umenie. Začína sa sloboda tvorcu a jeho osobný vklad.
Po tejto kreatívnej fáze nasleduje odlievanie, ktoré vnímam skôr ako technický a remeselný proces. Nemá nič spoločné s umeleckým hľadaním a často prevažuje nad tvorivou „vznešenou“ časťou sochárstva. Táto fáza ma väčšinou neláka, no v súčasnosti ju musí zvládnuť samotný sochár. Každá socha je výsledkom premysleného procesu. Nielenže zhmotňuje myšlienku, ale zároveň nesie autorský odkaz, ktorý jej dodáva jedinečnú hodnotu.
Date:
1 júna, 2019